Bolesť chrbta dokáže výrazne ovplyvniť každodenný život. Činnosti, ktoré sme predtým vykonávali automaticky, sa zrazu stávajú nepríjemnými. Človek sa začne vyhýbať predklonom, dlhšej chôdzi, športu a niekedy aj obyčajnému pohybu.
Je však obmedzovanie pohybu skutočne správnou cestou?
Pri väčšine bežných bolestí chrbta je primeraná pohybová aktivita jedným z najdôležitejších nástrojov, ako postupne zlepšiť funkciu chrbtice, zmierniť ťažkosti a znížiť riziko ich opakovania.
Dôležité však nie je iba to, koľko sa hýbeme, ale predovšetkým ako sa hýbeme. Niektoré cvičenia pomáhajú obnovovať pohyblivosť, iné zlepšujú svalovú koordináciu a stabilitu. Ďalšie podporujú celkovú fyzickú kondíciu.
Pozrime sa na tri druhy pohybovej aktivity, ktoré sa môžu vhodne dopĺňať.
1. Strečing a mobilizačné cvičenia – keď chrbát potrebuje viac pohybu
Chrbtica je pohyblivá sústava stavcov, medzistavcových platničiek, kĺbov, väzov a svalov. Je prispôsobená na pohyb v rôznych smeroch, no náš každodenný režim jej často poskytuje pomerne málo pohybovej rozmanitosti.
Dlhé sedenie, jednostranná pracovná záťaž alebo nedostatok pohybu môžu prispievať k pocitu stuhnutosti a obmedzenej pohyblivosti. Keď sa k tomu pridá bolesť, často vzniká začarovaný kruh. Človek sa začne pohybu vyhýbať, svaly sú menej aktívne, pohyblivosť sa môže ďalej zhoršovať a bežné činnosti sa postupne stávajú náročnejšími.
Jemné mobilizačné a strečingové cvičenia môžu pomôcť obnovovať rozsah pohybu, znižovať pocit svalového napätia a zlepšovať pohodlie pri každodenných činnostiach.
Na ktoré svaly sa zamerať?
Pri bolestiach driekovej chrbtice môže byť užitočné venovať pozornosť najmä týmto oblastiam:
- Ohýbače bedrového kĺbu – pri dlhodobom sedení môžu mať obmedzenú pohyblivosť a ovplyvňovať postavenie panvy.
- Zadné stehenné svaly – ich pohyblivosť sa podieľa na pohybe panvy pri predklone.
- Sedacie svaly – môžu byť zdrojom lokálneho napätia a obmedzovať niektoré pohyby bedrového kĺbu.
- Svaly pozdĺž chrbtice – pri zvýšenom napätí môžu prispievať k pocitu stuhnutosti chrbta.
Nie každý sval, ktorý pôsobí napäto, však potrebuje naťahovanie. Zvýšené svalové napätie môže byť aj reakciou organizmu na bolesť, neistotu pri pohybe alebo nedostatočnú stabilitu.
Preto je dôležité najskôr zistiť, čo konkrétny človek potrebuje.
Ako správne začať?
Pri strečingu platí niekoľko jednoduchých zásad.
Pohyb vykonávajte pomaly a kontrolovane, bez prudkých švihov. V polohe mierneho natiahnutia môžete zotrvať približne 20 až 30 sekúnd, pokiaľ je príjemná a nespôsobuje zhoršenie príznakov. Počas cvičenia pokojne dýchajte a nesnažte sa za každú cenu dosiahnuť maximálny rozsah pohybu.
Naťahovanie nesmie vyvolávať ostrú bolesť, vystreľovanie do končatín alebo zhoršujúce sa tŕpnutie.
Niekedy môže byť vhodnejšou voľbou namiesto statického strečingu jemné opakované rozhýbanie chrbtice a bedrových kĺbov. Cieľom totiž nie je dosiahnuť čo najväčšiu flexibilitu, ale takú pohyblivosť, ktorá človeku umožní pohodlnejšie vykonávať bežné činnosti.
2. SM systém – keď chrbtica potrebuje lepšiu stabilitu a svalovú koordináciu
Samotné uvoľnenie a natiahnutie svalov nemusí byť pri bolestiach chrbta postačujúce. Chrbtica potrebuje nielen dostatočnú pohyblivosť, ale aj schopnosť udržiavať stabilitu počas rôznych pohybov a zaťaženia. Veľmi dôležitá je pritom spolupráca brušných, chrbtových, sedacích a ďalších svalových skupín. Ak ich aktivácia nie je dobre koordinovaná, niektoré svaly môžu pracovať nadmerne, zatiaľ čo iné sa do pohybu zapájajú nedostatočne.
Jednou z možností, ako cielene pracovať so svalovou koordináciou, držaním tela a kontrolovaným pohybom, je SM systém – metóda špirálnej stabilizácie chrbtice, ktorú vytvoril MUDr. Richard Smíšek.
V čom spočíva princíp SM systému?
SM systém využíva špecifické pohybové cvičenia s elastickým lanom. Pohyby sú vedené tak, aby podporovali koordinovanú aktiváciu svalových reťazcov, prácu trupu a správne zapojenie dolných aj horných končatín.
Dôležitá je spolupráca svalov, ktoré pomáhajú kontrolovať postavenie panvy, hrudníka a chrbtice.
Pri správnom vykonávaní sa človek učí:
- Aktivovať brušné a sedacie svaly v súčinnosti s ostatnými svalovými skupinami.
- Kontrolovať postavenie panvy a chrbtice počas pohybu.
- Zlepšovať koordináciu medzi hornými končatinami, trupom a dolnými končatinami.
- Vnímať rozdiel medzi nežiaducim svalovým napätím a účelnou svalovou aktivitou.
- Vykonávať pohyby plynulo, s kontrolovaným dýchaním a bez zbytočného preťažovania.
Prečo môže byť tento spôsob cvičenia užitočný?
Pri opakovaných bolestiach chrbta nemusí byť problémom iba nedostatočná svalová sila. Významnú úlohu môže zohrávať aj spôsob, akým človek pri pohybe využíva jednotlivé svalové skupiny. Napríklad pri oslabení sedacích a brušných svalov môže dochádzať k zmenám v pohybovej koordinácii, pri ktorých sa svaly driekovej oblasti zapájajú viac, než je pri danej činnosti potrebné. SM systém ponúka možnosť, ako tieto pohybové stereotypy cielene precvičovať.
Jeho výhodou je spojenie svalovej aktivácie, koordinácie, kontroly držania tela a pohybu do jedného cvičebného programu.
Treba však rozlišovať medzi princípmi metódy a klinicky preukázanými účinkami. Cvičenie môže byť vhodnou súčasťou pohybového programu pri bolestiach chrbta, no nemožno zaručiť, že bude účinnejšie než iné správne zvolené cvičenia alebo že bude vyhovovať každému.
Ako začať so SM systémom?
Hoci niektoré cviky vyzerajú jednoducho, ich správne technické vykonanie môže byť náročné. Rozhodujúce nie je množstvo opakovaní ani sila, ktorou naťahujete elastické lano. Oveľa dôležitejšie je správne postavenie tela, načasovanie svalovej aktivácie a koordinácia jednotlivých pohybov.
Pre začiatočníka môže byť vhodné začať len s niekoľkými základnými cvikmi, napríklad s tromi až štyrmi, a postupne zlepšovať ich techniku. Najmä pri bolestiach chrbta odporúčam prvé cvičenia absolvovať pod dohľadom skúseného inštruktora alebo fyzioterapeuta. Ten dokáže upraviť rozsah pohybu, odpor lana aj náročnosť cvičenia podľa aktuálneho stavu človeka.
Pri bolestiach vystreľujúcich do dolnej končatiny alebo pri tŕpnutí je potrebná osobitná opatrnosť. Cvik, pri ktorom sa tieto príznaky zhoršujú, nie je vhodné vykonávať cez bolesť.
3. Chôdza a aeróbne aktivity – jednoduchý pohyb s veľkým významom
Pri starostlivosti o chrbticu sa často sústreďujeme iba na konkrétne rehabilitačné cvičenia. Zabúdame však na jednu z najprirodzenejších pohybových aktivít – obyčajnú chôdzu. Chôdza zapája veľké svalové skupiny, podporuje krvný obeh, zlepšuje fyzickú kondíciu a umožňuje udržiavať pravidelnú pohybovú aktivitu bez potreby špeciálneho vybavenia. Pravidelná aeróbna aktivita môže tiež priaznivo ovplyvňovať spánok, psychickú pohodu a spôsob, akým nervový systém spracúva bolesť.
Prečo je pravidelný pohyb dôležitý?
Pri dlhodobej bolesti chrbta môže postupne klesať tolerancia organizmu na fyzickú záťaž. Činnosti, ktoré predtým nepredstavovali problém, sa začnú zdať náročné. Znižuje sa kondícia a človek môže mať pocit, že jeho chrbát je čoraz menej odolný. Primeraná pohybová aktivita pomáha tento proces postupne obracať. Nejde pritom o to, aby človek za každú cenu prekonával bolesť. Podstatné je nájsť takú intenzitu a dĺžku aktivity, ktorú organizmus dobre toleruje.
Ktoré aktivity sú vhodné?
Chôdza
Pre mnohých ľudí predstavuje najjednoduchší začiatok. Ak dlhšia prechádzka spôsobuje ťažkosti, začnite napríklad piatimi až desiatimi minútami. Postupne môžete čas predlžovať podľa tolerancie a reakcie organizmu.
Stacionárny bicykel
Môže byť vhodný pre ľudí, ktorým vyhovuje pohyb v sede. Pri výbere je dôležité nastavenie posedu a poloha chrbtice. Niekomu bude príjemnejší klasický rotoped, inému bicykel s opierkou chrbta.
Eliptický trenažér
Umožňuje plynulý pohyb dolných končatín bez opakovaných nárazov typických pre beh. Nemusí však vyhovovať každému, najmä ak vyvoláva bolesti pri státí alebo pri určitom postavení trupu.
Plávanie a cvičenie vo vode
Voda môže výrazne znížiť zaťaženie dolných končatín a uľahčiť pohyb ľuďom, ktorí majú problém s dlhšou chôdzou alebo cvičením na suchu. Pri všetkých uvedených aktivitách platí rovnaké pravidlo: najlepšia je taká, ktorú človek dokáže vykonávať pravidelne a bez výrazného zhoršovania ťažkostí.
Čo robiť, ak je bolesť príliš silná na cvičenie?
Nie každý človek dokáže začať aktívne cvičiť okamžite. Pri výraznej bolesti môže byť najskôr potrebné nájsť polohy a jednoduché činnosti, ktoré príznaky nezhoršujú.
Pomôcť môžu aj podporné postupy.
Pokojné hlboké dýchanie zamerané na relaxáciu
Pri bolesti býva často zvýšené svalové napätie a mení sa aj spôsob dýchania. Pokojné, tiché a jemné dýchanie môže pomôcť znížiť celkové napätie a pripraviť telo na následný pohyb. Nádych ani výdych nie je potrebné vykonávať silou. Cieľom je postupne nájsť prirodzený, uvoľnený dychový rytmus bez zbytočného úsilia.
Masáž a jemné uvoľňovanie svalov
Masáž alebo citlivé uvoľňovanie svalov pomocou vhodných pomôcok môže krátkodobo znížiť pocit napätia a zlepšiť komfort. Nemalo by však ísť o jedinú aktivitu, na ktorú sa človek pri bolestiach chrbta spolieha. Ak sa po uvoľnení svalov cíti lepšie, môže to byť vhodný okamih na zaradenie jednoduchých pohybových cvičení.
Teplo a chlad
Lokálne teplo môže niektorým ľuďom pomôcť pri svalovej stuhnutosti a krátkodobej bolesti. Chlad môže mať zase dočasný analgetický účinok. Nie je však nevyhnutný po každom cvičení a nemožno predpokladať, že automaticky odstráni zápal. Výber závisí predovšetkým od charakteru ťažkostí a individuálnej tolerancie.
Cvičenie vo vode
Ak je chôdza alebo státie na suchu výrazne nepríjemné, voda môže vytvoriť priaznivejšie podmienky na pohyb. Vztlak znižuje efektívne zaťaženie tela a odpor vody umožňuje jemne aktivovať svaly. Začať možno jednoduchou chôdzou vo vode a nenáročnými pohybmi horných a dolných končatín. Tieto postupy môžu uľahčiť návrat k aktívnemu pohybu, no nenahrádzajú odborné vyšetrenie, ak je potrebné.
Ako skombinovať jednotlivé druhy cvičenia?
Najväčší praktický význam nemusí mať jeden konkrétny cvik, ale dobre zostavený pohybový program. Môže obsahovať kombináciu relaxácie, uvoľňovania, mobilizačných cvičení, svalovej aktivácie a pravidelnej aeróbnej aktivity.
Príklad jednoduchého postupu:
- Pokojné hlboké dýchanie zamerané na relaxáciu – niekoľko minút na upokojenie a zníženie zbytočného svalového napätia.
- Jemné mobilizačné alebo uvoľňovacie cvičenia – podľa aktuálnej potreby a tolerancie.
- SM systém – niekoľko technicky správne vykonaných cvikov zameraných na svalovú koordináciu a stabilitu.
- Chôdza alebo iná aeróbna aktivita – v primeranej dĺžke a intenzite.
Toto poradie nie je povinné ani univerzálne. Niekomu vyhovuje začať prechádzkou, inému krátkym cvičením. Pri pravidelnom cvičení je dôležité postupné zvyšovanie záťaže. Organizmus potrebuje čas, aby si na nový pohybový režim zvykol.
Kedy pri bolestiach chrbta necvičiť bez odborného posúdenia?
Mierny, prechodný svalový diskomfort pri nových cvičeniach nemusí automaticky znamenať problém. Nemal by sa však zamieňať za zhoršovanie samotnej bolesti chrbtice alebo nervových príznakov.
Cvičenie prerušte a vyhľadajte odborné posúdenie najmä vtedy, ak sa objaví nová alebo zhoršujúca sa bolesť vystreľujúca do končatiny, výraznejšie tŕpnutie či slabosť.
Pri novej poruche močenia alebo stolice, strate citlivosti v oblasti rozkroku alebo rýchlo postupujúcej slabosti dolných končatín je potrebné neodkladné lekárske vyšetrenie.
Rovnako si osobitný prístup vyžadujú bolesti po vážnejšom úraze alebo bolesti sprevádzané závažnými celkovými príznakmi.
Záver: Chrbát potrebuje pohyb, ale aj správnu mieru zaťaženia
Bolesť chrbta automaticky neznamená, že chrbtica potrebuje úplný pokoj. Vo väčšine prípadov je vhodnejšie hľadať bezpečné možnosti pohybu a postupne obnovovať toleranciu na každodennú záťaž.
Strečing a mobilizačné cvičenia môžu pomôcť s pohyblivosťou. SM systém ponúka spôsob, ako cielene pracovať so svalovou koordináciou, držaním tela a kontrolou pohybu. Chôdza a ďalšie aeróbne aktivity podporujú celkovú kondíciu a schopnosť organizmu zvládať fyzickú záťaž.
Dôležitá nie je dokonalá technika za každú cenu ani čo najnáročnejší tréning. Rozhodujúca je pravidelnosť, primeraná záťaž a vhodný výber cvičení podľa aktuálneho stavu človeka.
Dobre zostavený cvičebný program by mal postupne viesť k tomu, aby sa človek menej obával bežného pohybu, lepšie zvládal každodenné činnosti a dokázal sa vrátiť k aktivitám, ktoré má rád.
